„Môj otec sa tak veľmi hanbil za to, že je Róm, že o tom nikomu do svojej smrti nepovedal. Preto som sa rozhodla urobiť niečo preto, aby tieto deti boli hrdé na to, kým sú. Chceme aj takýmto spôsobom prispieť k tomu, aby sa nikto nemusel hanbiť za svoj pôvod.“ 

Silné svedectvo, ktoré odznelo priamo od Idy Kelarovej počas koncertov „Hej romale,“ v podaní detského speváckeho zboru Čhavorenge a Českej filharmónie, ktorý sa konal 26. 6. 2019 v Poprade a 27. 6. 2019 v Námestove. 

Čhavorenge, v preklade „Deťom“ - také jednoduché slovo, ktoré nesie v sebe veľa. „Cveng“ toho pravého rómskeho temperamentu a radosti. Projekt, ktorý z mála dokázal veľa. Ktorý z chudoby vytiahol bohatstvo. Dal zmysel tým, ktorí ešte môžu prežiť svoj život naplno, aj napriek ťažkým podmienkam rómskych osád, v ktorých vyrastajú. 

Spojila ich Ida Kelarová. Žena, ktorá je svedectvom toho, že sa nestačí pozerať na veci ktoré nefungujú. Stačí trochu chcieť a môžu vzniknúť veľké veci...

A toto bolo naozaj veľké... 

Sedím v prvých radoch a čakám, čo sa bude diať. Na pódium prichádza zakladateľka Ida a spolu so svojím manželom otvárajú večer clivou cigánskou piesňou. Postupne prichádzajú hudobníci Českej filharmónie. Znejú melódie, ktoré lahodia ušiam i srdcu.  Úvodné skladby doznievajú... Sú krásne, ale stále niečo chýba... Diváci netrpezlivo čakajú na nich – deti zo speváckeho zboru Čhavorenge, s ktorými prichádza neuveriteľná energia, radosť a zmes niečoho, čo sa ťažko opisuje slovami... Sála sa napĺňa silnými hlasmi detí, farbami, tancom a radosťou. Energické a radostné rytmy sa striedajú s clivými. Diváci nadšene tlieskajú a pred koncom doslova vyskočia zo sedadiel a sálou sa nesie dlhé „standing ovations“. Poslednú pieseň spievajú spoločne s divákmi a na ich tvárach vidieť radosť, dojatie, hrdosť...

Po skončení odchádzame zo sály. Okolo seba vnímam šepot divákov... „Bolo to skvelé“... „Boli úplne úžasní!“ ... „Oplatilo sa prísť“ ... „Tak toto som fakt nečakal“...

Účastníci koncertov „Hej Romale“ boli vtiahnutí do niečoho, čo sa len ťažko opisuje slovami. Zmes pocitov, energie, radosti, emócií, hudby, farieb, temperamentu, sĺz aj smiechu. 

Je toho toľko, čo ostalo ... 

Zážitok, ktorý bol skutočný. Ktorý sa svojou silou dotkol naplno a priamo nielen mňa, ale aj mnohých ďalších sŕdc. 

Prečo toto všetko?  

Prešlo 30 rokov od Nežnej revolúcie. Od bodu, ktorý mal priniesť slobodu pre všetkých bez ohľadu na farbu pleti, či náboženstvo. Dnes sa vraciame späť. Do doby necitlivosti, nenávisti, tvrdého srdca a odsúdenia niekoho bez toho, aby sme dali šancu. Extrémizmus a nenávisť je v spoločnosti cítiť viac ako kedykoľvek predtým... 

Preto je tak dôležité prinášať pozitívny odkaz, meniť pohľad, otvárať srdcia... Postupne, nenásilne, radostne... Pozerať na druhého bez predsudkov. Dať šancu človeku, bez ohľadu na jeho pôvod, náboženstvo, či farbu pleti. Spájať, nie rozdeľovať... Prijať zodpovednosť za svet okolo seba a nežiť iba pre seba. Byť vnímavý aj v malých veciach – v pomoci blízkemu, susedovi, kolegovi v práci, či osamelému dôchodcovi. Pretože z malých vecí vznikajú veľké diela.

Nie sme len divákmi. Sme aktérmi, ktorí môžu tak veľa zmeniť...

Ľubica Matušáková

Koncert v Námestove z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, finančne podporil Žilinský samosprávny kraj.

Koncert v Poprade sa realizoval vďaka podpore z Prešovského samosprávneho kraja. 

Ďakujeme všetkým partnerom, vďaka ktorým sme mohli tento projekt zrealizovať.