27. jún už tradične patrí dňu s názvom Hug Day. Je to Medzinárodný deň objatia. Ide o podujatie, ktorého cieľom je prejaviť ľuďom okolo nás vďačnosť a prinášať úsmev a objatie tam, kde chýba.

Deň objatí sa konal v 70 mestách, s viac ako 500 dobrovoľníkmi a spolu sa rozdalo cez 200 000 objatí. Aj V.I.A.C. v spolupráci s mladými boli toho súčasťou. Deň objatia priniesol množstvo krásnych zážitkov. Zapojiť sa rozhodli žiaci tretieho ročníka Gymnázia Martina Hattalu. Vytvorili sa dve skupiny. Jedna išla do Charitného domu sv. Františka potešiť a porozprávať sa s dôchodcami a druhá  išla do ulíc mesta potešiť okoloidúcich ľudí. „Mladí si aj vďaka tomuto dňu uvedomili, aké je dôležité všimnúť si druhých, priniesť objatie, úsmev a vnášať lásku do každého stretnutia s človekom.“ Hodnotí podujatie koordinátorka podujatia na Orave, sr.Veronika Mazúrová.

A ako na Hug day spomínajú mladí jednotlivých skupín?

„Keďže radosť s ochotnými ľuďmi môže zájsť aj do tej najmenšej dediny, rozhodli sme sa s pár ďalšími dievčatami, že ju prinesieme aj k nám, do Štefanova nad Oravou. Spôsob a forma rozdávania radosti u nás bola trochu odlišná od (zrejme) väčšiny miest. Navštívili sme domy osamotených ľudí, ktorí asi viac dali nám, ako my im. Slzami a úsmevom vyjadrovali vďačnosť a radosť z našej prítomnosti a nám to povedalo ešte viac... ‘Prečo musel prísť až Hug day, aby sme navštívili “susedov”?’ Samozrejme, vďaka za ochotných a iniciatívnych ľudí, ktorí vytvorili podnet na šírenie radosti. No emócia, ktorá v nás ostala, vytvára ďalší podnet, vďaka ktorému s návštevami starých a opustených budeme pokračovať aj v lete.“ Michaela

„Žiaci s nadšením prijali výzvu na uskutočnenie Dňa objatia. Vytvorili pekné transparenty v slovenskom i v anglickom jazyku. Zapojení boli žiaci 5.-9. ročníka. Úlohy si rozdelili nasledovne: Piataci pripravili malé srdiečka s cukríkmi  vo vnútri a išli k našim najmenším, teda ku škôlkarom. Spontánnosť, s akou detičky objímali, bola úžasná. Šiestaci a siedmaci si vybrali ťažšiu úlohu a vítali všetkých  pri vstupe školy. Zaujímavé bolo, že aj keď sa pred dvere postavili s malou dušičkou, nedostalo sa im odmietnutia, vďaka čomu ich objatia boli čoraz smelšie a vrúcnejšie. Naši najstarší (8., 9. roč.) poďakovali kuchárkam nielen objatím, ale aj krátkou básničkou. Navštívili aj pedagogický zbor, v ktorom vyvolali príliv radosti a nadšenia, ktorý sa udržal veľmi dlho. Ich cesta smerovala k zamestnancom obecného úradu, pošty, potravín a pekárne. Cestou sa stretávali so záujmom okoloidúcich, ktorí zaujali kladný postoj a dali sa vyobjímať. Stres, práca, každodenné povinnosti a starosti nám zaberajú také množstvo času, že zabúdame na to, komu by sme mali väčšinu svojej pozornosti venovať. Tento deň nám dáva možnosť uvedomiť si to. Bolo zaujímavé pozorovať, ako sa ostýchavosť postupne strácala a jej miesto zaujalo nadšenie, ktoré sa rýchlosťou vetra šírilo ďalej a ďalej. Obavy z odmietnutia sa vytratili a vzájomne sme zažívali krásne pocity, ktoré nám objatie poskytlo.“ Eva

„V rámci dňa objatia sme navštívili domov sociálnych služieb pre duševne postihnutých chlapcov, ktorý sa nachádza v Tvrdošíne. Nás bolo sedem a chlapcov, ktorí prišli do spoločenskej miestnosti, kde sme strávili spoločný čas, bolo okolo päťdesiat. Na začiatok nás privítala pani vychovávateľka, a keďže nás pozná, tak nás zároveň aj predstavila a vysvetlila chlapcom, že sme ich prišli navštíviť pri príležitosti Dňa objatia. Potom nasledoval spontánny program, kde sme si spoločne zaspievali piesne. Potom nám niektorí chlapci zaspievali to, čo sa naučili a dokonca nám aj zahrali scénku. Ďalej sme sa s chlapcami rozprávali a prežívali spoločné chvíle. Veríme, že sme ich našou návštevou povzbudili, no musíme spoločne priznať, že sme dokonca aj my boli veľmi povzbudení radosťou a láskou, ktorú chlapci rozdávajú okolo, aj napriek ťažkým životným príbehom.“ Ján