Obyčajný kvietok. Má svetlo, teplo, vzduch. Ale niečo mu chýba. Voda. Preto sa uzatvára a schne.

Obyčajný človek má všetko, čo potrebuje. Ale niečo mu chýba. Láska. Preto sa uzatvára a stráca nádej. Túži počuť to obyčajné:

„Mám ťa rád“

„Ako sa máš?“

„Pomôžem Ti.“

Slová obyčajné a pritom tak vzácne a potrebné, ktoré liečia srdce i dušu. Slová, ktoré vnímam ako DAR. V kolektíve i v službe. Ide o človeka. O službu človeku. Ide o Teba. Vykročiť k nemu prvý, vyjsť mu v ústrety. Pomôcť mu nájsť zmysel života. Tešiť sa z darovanej lásky, keď  sa nechce odísť z letného tábora, lebo „je tu fajn, cítim sa milovaný“. Byť svedkom, keď mladý človek svedčí o Ježišovi na verejnom vystúpení piesňou chvál. Keď dennodenne vidím horiace zapálené srdcia pre dávanie dobra druhým.

Toto sú tie pravé hodnoty, ktoré sa premietli aj do môjho osobného života. Nového života, v ktorom sa neustále učím zdokonaľovať svoj charakter, kedy sa nebojím priznať si chybu, kedy dokážem vstať z každého pádu, kedy cítim lásku, prijatie, povzbudenie, objatie,... Mať horiace srdce, učím sa rozumieť sebe, mať sebaúctu a potom aj k druhým. Byť prijatá aj so svojimi chybami, vyznávať hodnoty „NIE MAŤ, ALE BYŤ“. Vzťahy vytvárajú večnosť...

Každý deň sa tešiť do práce, lebo ju premieňam na službu lásky – naplno s radosťou ŽIŤ SVOJE POSLANIE, svoj život. ŽIŤ, NIE PREŽÍVAŤ. Keď dávam a dostávam obyčajné ľudské teplo. Keď svetlo zaženie tmu, keď vládu nad negativizmom prevezme radosť, hoci aj z maličkostí.

Keď úspechom je každé povstanie z pádu, keď žijem to, čo vyznávam.

Stáva sa, keď si človek myslí, že prišiel o všetko, práve vtedy nájde to, čo hľadal. Ja som to našla. Je to požehnané miesto, kde Boh pozýva a objíma každého. Takých miest je viac. Jedno z nich je na Orave. Aj ty si pozvaný JDo V.I.A.C.

Ježiš hovorí: „Nemaj strach a neboj sa ničoho. Ja som s tebou J“