Príbeh Jejéea na Orave

Príbeh Jejéea na Orave

Inšpirácia

“Džejdžej, Džejo …” jeho prezývka u nás prešla rôznymi tvarmi, no vždy to bol rovnako radostný výraz tváre, keď reagoval po slovensky “čo je?”. Jejée, ako nás to naučil písať, sa svojou otvorenosťou a aktívnym prístupom stal ihneď súčasťou organizácie. 

 

“Pamätám si, že prvýkrát, keď som prišiel do tohto mesta, mal som z neho pocit prázdnoty. Vonku nikto nebol. A potom, keď som vstúpil do kancelárie, bol som nadšený, pretože tam bolo množstvo ľudí, ktorých som nepoznal,” opisuje Jejée svoje prvé emócie z príchodu na Oravu. 



Jejée pochádza zo štátu vo východnej Afrike, Guinea Bisau. Prišiel k nám ale z Portugálska, no priemerná teplota na ktorú bol zvyknutý, bola aj tak minimálne o 10 stupňov vyššia ako u nás. Do organizácie prišiel cez EVS program (European Voluntary Service) a pomáhal pri aktivitách Edicu - Európskeho informačného centra v Trstenej. Okrem plánovaných aktivít v okolitých školách alebo s Edicom, vytváral aj vlastné iniciatívy. Okrem futbalu je aj milovníkom tanca, a tak za rok, ktorý strávil na Orave dal lekcie latino tanca desiatkám mladých či dospelých. 



Oblasť tanca bola zároveň aj tá, ktorá ho na Orave najviac prekvapila. “Vôbec som nečakal, že tu nebude miesto, kam si ísť zatancovať,” pričom ale nemyslel disco-bary. Skôr tanečné kluby, kde by sa tancovalo latino alebo iný špecifický druh tanca

To, že naše kultúry sa líšia v mnohom ďalšom pochopil veľmi rýchlo. Napriek tomu však, svojou otvorenosťou prijímal kultúrne výzvy, skúšal neznáme jedlá a snažil sa využiť tento čas naplno. Najväčší problém však, mal so zimou. Príroda ho ale očarila a bol to hlavne “pocit pokoja v horách”, ktorý si užíval najviac. 

 

Vtipné zoznámenie sa s piatkami  

“Jedna z najzaujímavejších a najvtipnejších situacii sa mi stala, keď som išiel jeden piatok na obed do školskej jedálne. Prišiel som a oni mi dali poievku a nejaký koláč - bol som prekvapený. Zvyčajne som chodil na obed posledný (v Portugalsku obedujeme neskôr), tak som si myslel, že im už došlo jedlo alebo čo... Moja nedochvíľnosť ma v tom momente strašne mrzela. Viete, rád sa dobre najem poriadnej porcie jedla. Začal som sa obzerať po jedle, ktoré mali ostatní na tanieri a až vtedy som zistil, že majú to isté čo ja. To bol moment, kedy som sa naučil, že v piatky sa na Orave neje mäso, kvôli náboženskej tradícii,” hovorí Jejée o tom, ako sa zoznamoval s inou kultúrou na začiatku. 

Aké to bolo v organizácií? 

Čo bolo najlepšie? “Piatok in the organization,” (piatok v organizácií) ako doslovne hovorí. “Keď sme občas tancovali a vyzerali sme pri tom ako tí najhorší tanečníci na svete,” pokračuje. 

“Som tu šťastný. Spočiatku môže byť zastrašujúce poznanie, že veľká väčšina ľudí sú pobožní a človek by si myslel, že by mal nasledovať tento spôsob aby sa cítil prijatý. O to väčšie môžu byť obavy, ak ide o silnú skupinu. Ale postarajú sa tu o vás veľmi dobre bez ohľadu na to či ste veriaci a praktizujete svoje náboženstvo alebo vôbec. Tu sa cítite hodnotne a slobodne v prinášaní nových nápadov a návrhov a tiež v ich realizácii. Sú tu ľudia, ktorí vám pomôžu. Vždy sú veci, ktoré sa dajú zlepšiť ako všade no fakt, že každý víkend sú raňajky, kde môžeme zdieľať informácie a všeobecne nápady o práci, nám umožňuje pracovať lepšie a viac v tímoch. A potom, vždy je tu Lenka, ktorá vám daruje objatie a lásku, keď to potrebujete aj keď nie. Cítim sa v tejto organizácii ako malé bábätko. Veľká vďaka V.I.A.C.,” opisuje svoje vnímanie orgranizácie Jejée. 



Ako ho vnímali ľudia, ktorí s ním pracovali? 

Pravá radosť, dobrota, súcit, úprimný úsmev, búranie predsudkov boli prvé slová, ktoré sa im spájali s Jejée-om. Jeho snaha hovoriť po slovensky a spájanie rôznych anglicko-slovenských tvarov sa uložia do pamäte organizácie na dlho.  “Today is piatok, where is the music?” alebo “Janka neplačing,” sú iba niektoré z jeho výtvorov, ktorými rozveselil celú kanceláriu. 

 

A nakoniec, ako aj sám dodáva: “Na zdravie, I will come back (vrátim sa)!” toto nie je naposledy, čo bol vo V.I.A.C..

 

Jeho ďalšie plány sa týkajú práve vytvorenia organizácie, kde by sa venoval práci s deťmi a s komunitou. Predtým si to však plánuje premyslieť, kým urobí ďalšie kroky. Na ten čas sa vráti sa do svojej starej práce. No iný ako odtiaľ odchádzal. Obohatený o “nových, špeciálnych priateľov, nový domov, nové nápady a zážitky,” ako sám uvádza. 


Jejée strávil v našej organizácií rok, počas ktorého ju svojim prístupom a aktivitou naozaj obohatil. Sme radi, že aj cez EVS program sa môžeme s dobrovoľníkmi vzájomne obohacovať a žiť naše poslanie.

Viac informácií o Európsej dobrovoľníckej službe.